Partner Martin Mičák sa v nadväznosti na prednášku na seminári Slovenskej asociácie finančníkov konanú 13-14. júna 2024 v Trenčianskych Tepliciach vyjadril detailne v periodiku Finančný manažér k blížiacej sa zásadnej legislatívnej zmene na pôde EÚ – návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách.
Návrh Nariadenia bol predstavený v rámci iniciatívy SME Relief Package, ktorá predstavuje balíček legislatívnych a nelegislatívnych návrhov sledujúcich krátkodobé uľahčenie situácie pre malé a stredné podniky (MSP), podporu ich dlhodobej konkurencieschopnosti a odolnosti a podporu spravodlivého podnikateľského prostredia. MSP tvoria väčšinu všetkých podnikov v EÚ, vytvárajú 2/3 pracovných miest v EÚ. Sú tak pre európsku ekonomiku kľúčové. Nariadenie má nahradiť úpravu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, ktorá sa má zrušiť v celom rozsahu.
Oneskorené platby nepochybne ohrozujú všetky podniky, nakoľko podľa odôvodnenia návrhu Nariadenia až polovica všetkých faktúr v EÚ je uhradená po dobe splatnosti (a to aj napriek povinnej transpozícii smernice 2011/7/EÚ), najviac sú však ohrozené MSP. Tie sa spoliehajú na predvídateľnejší cashflow, rovnako majú obmedzenejší prístup k bankovému financovaniu ako veľké podniky. Oneskorené platby spôsobujú najmä zvyšovanie nákladov spoločností pri nevyhnutnosti hľadania externého financovania, stratu príležitostí a v neposlednom rade insolvenčné konania. Z ekonomického pohľadu má teda návrh Nariadenia určite zmysel.
Cieľom Nariadenia je dosiahnuť oproti pôvodnej smernici lepšiu úroveň harmonizácie, ktorou sa má zabezpečiť jasnosť v pravidlách pri cezhraničných vzťahoch, Nariadenie tak bude obsahovať aj tie ustanovenia smernice, ktoré sa nemenia.
V zmysle článku 1 návrhu sa má Nariadenie vzťahovať na vzťahy medzi podnikmi, ako aj vzťahy medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci a na ich platby, ktoré vedú k dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služieb, pričom musí ísť o vzťahy odplatné.
Nariadenie sa naopak nebude vzťahovať na platby za transakcie so spotrebiteľmi, platby predstavujúce náhradu škody (a to vrátane platieb od poisťovní) ako ani na platby z povinností, ktoré možno zrušiť, odložiť či možno od nich upustiť v rámci insolvencie alebo reštrukturalizácie.
Primárnym bodom Nariadenia je striktne harmonizovaná doba splatnosti faktúr na najviac 30 kalendárnych dní od doručenia faktúry alebo rovnocennej výzvy na zaplatenie dlžníkom za predpokladu, že dlžník prijal tovar alebo služby, a to vo vzťahoch medzi podnikateľmi. V súčasnosti smernica a slovenská legislatíva umožňuje predĺženie lehoty na 60 dní (prípadne na základe zmluvnej vôle strán aj viac, ak to nie je nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa). K tomuto bodu prebieha medzi členskými štátmi a zodpovednými inštitúciami EÚ najvýraznejšia diskusia. Argumentom proti tvrdej lehote na splatnosť faktúr je najmä nabúranie základného princípu právneho štátu, a to garancia zmluvnej slobody podnikateľov pri obchodných vzťahoch.
V zmysle návrhu sa má tiež úplne harmonizovať výška úroku z omeškania na 8% plus sadzba ECB. V súčasnosti smernica hovorí o rovnakej sadzbe, je to však minimálna hranica, od ktorej sa môžu členské štáty odkloniť. V rámci aktuálnej slovenskej právnej úpravy si tak môže veriteľ za určitých podmienok aj výšku úroku z omeškania 9% plus sadzba ECB. Navrhuje sa tiež zvýšenie paušálnej sumy nákladov na vymáhanie (tzv. flat fee rate) z terajších 40 EUR na 50 EUR. Nárok na úrok z omeškania a sumu nákladov vymáhania majú veriteľovi vzniknúť automaticky a v zmysle návrhu sa ich veriteľ nemôže vzdať.
Ďalšie zmeny, ktoré nariadenia prináša si môžete prečítať priamo v odbornom periodiku Finančný manažér, spolu s ďalšími zaujímavými príspevkami z oblasti finančného riadenia podnikov, a to na nasledovnej adrese:
Comments