Niektoré firmy sa snažia ušetriť na personálnych a súvisiacich daňových a odvodových nákladoch uplatňovaním tzv. švarcsystému. Švarcsystém je nelegálny spôsob zamestnávania, pri ktorom firma využíva ľudí na základe živnostenského oprávnenia alebo iného záväzkového vzťahu namiesto pracovného pomeru, hoci práca danej osoby spĺňa podmienky závislej práce.
Závislá práca je definovaná tým, že činnosť sa vykonáva podľa pokynov zamestnávateľa, na jeho náklady a pod jeho kontrolou. Na Slovensku, ale aj v Česku, je švarcsystém považovaný za nelegálny, a firmy, ktoré ho využívajú, znášajú riziko pokút a iných sankcií.
Rozhodnutiu manažmentu či švarcsystém zaviesť alebo obmedziť môže pomôcť nové rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 2057/2023 zo dňa 24. 9. 2024, ktoré pomerne striktne nastavilo zodpovednosť interných právnikov a manažmentu za švarcsystém v spoločnosti.
Pozadie prípadu:
V Národnom divadle od roku 1999 kombinovali pre umelcov pracovný pomer s autorskými zmluvami. Umelci boli klasickými zamestnancami v pracovnom pomere, ale keď počet odpracovaných hodín dosiahol limity Zákonníka práce, divadlo s nimi uzavrelo „autorskú zmluvu“, v rámci ktorej mohli pokračovať v hraní, čím sa o.i. šetrilo aj na daniach a poistných odvodoch.
Divadlo konzultovalo spôsob odmeňovania pred jeho zavedením s Ministerstvom práce a sociálnych vecí. Kombinovaný systém odmeňovania bol v nasledujúcich rokoch predmetom kontroly zo strany Ministerstva kultúry (r. 2000) a aj iných verejnoprávnych inštitúcii (2006 a 2010), ktoré daný systém nepokutovali pre prípadný rozpor so zákonníkom práce.
Od roku 2007 však došlo k zmene Zákonníka práce a presnejšej definícii závislej práce, v dôsledku čoho divadlo daný kombinovaný systém odmeňovania prenieslo do kolektívnej zmluvy. Divadlo tak urobilo, hoci v rámci kolektívneho vyjednávania, ktorého súčasťou boli aj žalovaný riaditeľ aj žalovaná interná právnička, odborári emailom upozorňovali, že tento kombinovaný systém nejde do kontextu s riadnou pracovnou zmluvou.
Zmena prístupu divadla nastala v roku 2013, keď sa divadlo rozhodlo doplatiť dlžné dane a poistené, vrátane penále, čo predstavovalo 3,7 milióna českých korún (cca 152 tis. Eur). Vedenie divadla prenieslo zodpovednosť za škodu na riaditeľa a internú právničku. Obaja zodpovednosť za škodu odmietali, keďže daný systém zaviedlo predchádzajúce vedenie a bez pripomienok a pokút prechádzal viacerými kontrolami. A tak prípad skončil na súde.
Konanie na súde prvého a druhého stupňa:
Obvodný súd pre Prahu 9 najskôr v roku 2022 divadlu ako žalobcovi vyhovel a uznal, že došlo k zavinenému porušeniu povinností zo strany žalovaných, čo viedlo k vzniku škody a zaviazal oboch žalovaných uhradiť škodu so zákonným úrokom z omeškania a náhradu trov konania.
Mestský súd v Prahe ako odvolací súd v r. 2023 však dospel k záveru, že na strane žalovaných chýbalo zavinenie, pretože tento systém odmeňovania bol dlho považovaný za legálny a kontroly, ktoré boli vykonávané u žalobcu, nepreukázali žiadne porušenie právnych predpisov. Vzhľadom na to odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a zamietol žalobu.
Stanovisko Najvyššieho súdu ČR:
Najvyšší súd rozhodol, že herci podľa neho patria medzi profesie, kde je potrebné sa rozhodnúť, či budú vykonávané v pracovnom pomere alebo v rámci činnosti nezávislého umelca s autorskou zmluvou, pri ktorej je charakteristická väčšia voľnosť a často aj väčší počet záväzkových vzťahov.
Súd rozhodol, že za škodu nesie zodpovednosť interná právnička, pretože sa nemala spoliehať na závery kontrol, ktoré boli založené na nejasnej legislatíve a na nedostatkoch v metodikách. Interná právnička vzhľadom na okolnosti ako aj svoje osobné pomery mohla a mala vedieť, že kombinovaný systém odmeňovania môže byť v rozpore so zákonom a teda, že divadlu môže preto hroziť škoda. Preto mala upozorniť vedenie firmy na riziko švarcsystému pri kombinácii pracovných a autorských zmlúv.
Generálny riaditeľ bol čiastočne oslobodený od zodpovednosti, pretože nie je právnikom a interná právnička ho neupozornila na riziko rozdielneho právneho výkladu. No zároveň súd uviedol, že ako skúsený manažér si mal byť rizík vedomý, keďže na iný výklad pri zavedenom systéme upozorňovali odbory.
Naše odporúčanie:
Ani kombinácia pracovného pomeru a švarcsystému či argument o dlhodobej praxi, úspešných kontrolách nie sú dostatočné na odvrátenie rizika švarcsystému. Firmy si musia pre konkrétnu pozíciu vybrať medzi pracovnou zmluvou a iným typom spolupráce. Interným právnikom odporúčame upozorňovať na riziká aj pri záležitostiach, ktoré sú vo firme dlhodobo zavedené.
Comentarios