Od 1.7.2024 je účinný nový Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 108/2024 (Zákon), ktorý nahrádza pôvodný Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007. Primárnym dôvodom pre prijatie Zákona je povinnosť transpozície viacerých európskych noriem do slovenského právneho poriadku, ale zároveň aj zamedzenie roztrieštenosti právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských vzťahov. Cieľom novej úpravy je aj zvýšiť dôveru spotrebiteľov pri online nakupovaní zavedením rovnováhy medzi právami a povinnosťami obchodníkov a spotrebiteľov.
Zákon prináša predĺženie lehoty na odstúpenie od zmluvy bez udania dôvodu zo 14 na 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy, ak bola zmluva uzavretá pri predajnej akcii, alebo pri nevyžiadanej návšteve obchodníka v domácnosti kupujúceho.
V týchto prípadoch zákonodarca mal za to, že je potrebná vyššia ochrana spotrebiteľa. Prejavuje sa aj v povinnosti obchodníka výslovne informovať spotrebiteľa o jeho práve na odstúpenie od zmluvy. Pri nesplnení si tejto informačnej povinnosti, vzniká dodatočná až 12 mesačná lehota na bezdôvodné odstúpenie od zmluvy v prospech spotrebiteľa.
Novinkou je regulácia umelého znižovania cien. Ide o zamedzenie cenovej manipulácie v podobe zavádzania spotrebiteľov o výške skutočnej zľavy na produkt, alebo službu. Jedná sa o nekalú obchodnú praktiku, ktorá bola identifikovaná v praxi viacerých obchodníkov s nezanedbateľným podielom na trhu, najmä počas špeciálnych výpredajových akcií, ako je napríklad Black Firday, Super Saturday a pod. Obchodníci umelo zvýšia ceny tovarov pred špeciálnymi výpredajovými dňami s cieľom vytvoriť u spotrebiteľa fiktívny dojem väčšej úspory. Podľa novej úpravy budú obchodníci povinní v každom oznámení o znížení ceny tovaru uviesť predchádzajúcu cenu tovaru. Predchádzajúcu cenu Zákon definuje ako najnižšiu cenu, za ktorú obchodník predával alebo poskytoval tovar v období nie kratšom ako 30 dní pred znížením ceny tovaru, alebo od začiatku predaja tovaru alebo poskytovania tovaru, ak obchodník predával alebo poskytoval tovar v období kratšom ako 30 dní pred znížením ceny. Danými zmenami sa má zabezpečiť spotrebiteľovi možnosť prijatia informovaného rozhodnutia v súvislosti s nákupom tak, aby informácie o predajnej cene, ktoré mu obchodník poskytne boli v súlade s reálnou výškou zľavy.
Rozširuje sa definícia zakázaného klamlivého konania obchodníkov, t.j. obchodná praktika, ktorá má za následok, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o kúpe, ktoré by inak neurobil, hovoríme o tzv. marketingu dvojitej kvality produktov. Toto rozhodnutie je prijaté s cieľom chrániť spotrebiteľov pred nekalými obchodnými praktikami, ktorými sú poskytovanie klamlivých informácii zo strany obchodníkov, ktoré sú spojené s rôznou kvalitou tovarov na rozdielnych trhoch. Po novom pod klamlivé konanie spadá marketing dvojitej kvality produktov. Daný marketing klame spotrebiteľov tým, že predstavuje tovar ako identický s tovarom dostupným v inom členskom štáte, aj keď tomu tak v realite nie je. Pri posudzovaní konkrétnych prípadov takéhoto marketingu by sa malo zohľadniť, či je rozlíšenie kvality tovarov pre spotrebiteľa ľahko rozpoznateľné, a to so zameraním na dostupnosť a primeranosť informácií. V prípade, kedy odlišné zloženie alebo vlastnosti sú zapríčinené objektívnymi alebo legitímnymi dôvodmi, sa praktika nebude považovať za klamlivú. Možné legitímne alebo objektívne dôvody môžu spočívať predovšetkým v rozdielnosti právnych úprav jednotlivých členských štátov, dostupnosti alebo sezónnosti surovín, pričom medzi ďalšie príklady možno zahrnúť aj právo obchodníka ponúkať tovar rovnakej značky na rôznych geografických trhoch v baleniach rôznej hmotnosti alebo objemu alebo zavádzanie nových receptov reagujúcich na technologický pokrok, a ktoré nie je možné z technických alebo ekonomických dôvodov vykonať naraz na všetkých trhoch.
Rovnako sa rozširuje a sprísňuje aj definícia klamlivého opomenutia konania, čo je tiež obchodná praktika a v praxi znamená opomenutie podstatnej informácie, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje na to, aby bol schopný urobiť informované rozhodnutie o kúpe produktu, alebo služby. Následkom takéhoto opomenutia je, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie, ktoré by neurobil ak bol oboznámený s opomenutou informáciou. Zavádzajú sa prísnejšie požiadavky v online prostredí na transparentnosť hodnotenia produktov, tzv. recenzie. Obchodníci budú povinný zdieľať s kupujúcimi informácie o autentickosti recenzií ich produktov a služieb, ako aj zdieľať informácie o kritériách, na ktorých je založené výsledné poradie zobrazené spotrebiteľovi vo vyhľadávaní. Znamená to, že obchodníci budú musieť informovať spotrebiteľov o tom, či a akým spôsobom overujú recenzie ich produktov na ich online platformách. Nové povinnosti sa zavádzajú s úmyslom menšej spotrebiteľskej neistoty pri online nakupovaní a posilnenia dôvery v relevantnosť vyhľadávaných informácii.
Zákon prináša aj mechanizmus účinnej ľútosti, známy z trestného zákona. Ak obchodník poruší nejakú zo svojich povinností, tak orgán dohľadu mu má právo uložiť finančnú pokutu, buď formou konkrétne stanovenej čiastky, alebo po novom prichádza aj možnosť percentuálnej čiastky z obratu. Zavádza sa možnosť zníženia uloženej pokuty o 50%. Ide o prípady, kedy obchodník porušujúci svoju povinnosť v časovom rámci od začatia konania o porušení povinnosti až do vydania rozhodnutia o uložení pokuty preukáže, že ukončil porušovanie svojej povinnosti. Primárnym účelom sankcií nie je prinášať peniaze do štátneho rozpočtu, ale zabezpečiť dodržiavanie práv a povinností vyplývajúcich z legislatívy.
Pokiaľ by ste mali otázky k článku či problematike ochrany spotrebiteľa neváhajte sa obrátiť na našich kolegov Martina Mičáka, Mátého Lanca a Miroslava Horvátha.
Comments